Obec Imeľ
Obec Imeľ

História obce

Pôvod názvu obce

Prítomnosť a pôsobenie príslušníkov kabarských kmeňov, potomkov Koppánya a jeho prívržencov na území Komárňanskej stolice na konci 10. storočia a v 11. storočí upevňujú aj historické názvy mnohých lokalít. Pozoruhodný výklad o pomenovaní Imeľa poskytol rodák obce, jazykovedec a turkológ Jozef Blaskovics. Vo viacerých svojich štúdiách poukazoval na staroturecký a kabarský pôvod názvu obce.   

Pravidlá historickej gramatiky staromaďarčiny, staroturečtiny a kabarčiny aplikoval na etymologický výklad výraz Inäl - Inäk - Inek - Inő - Imő - Emő a sémanticky objasnil pôvod i vývoj názvu našej obce. V preklade staroturecký výraz inäl označoval spoľahlivého a dôveryhodného človeka a tento výraz slúžil aj na pomenovanie priateľstva a priateľa. 

V kabarskom, chazarskom, pečenehovskom jazyku (tzv. mŕtve jazyky) slovo inäl znamenalo knieža. Preto Jozef Blaskovics obhajoval hypotézu, že naša obec bola pomenovaná ešte v dobe hradištnej (2. pol. 10. st. Inäl) ako miesto, kde pobýval alebo sa zdržiaval významný bojovník - vojvodca, ku ktorému prechovávali úctu a dôveru jeho podriadení. Svoj etymologický výklad kabarského výrazu inäl a vedeckú hypotézu mohol neskôr podložiť výsledkami archeologických výskumov v našej lokalite z obdobia staršej doby hradištnej. Archeologický výskum hrobu pohanského bojovníka z mladšej doby hradištnej správnosť jeho hypotézy potvrdili. Preto sa domnievame, že za zakladateľov Imeľa môžeme považovať potomkov kabarsko-maďarských bojových zväzov z obdobia staršej doby hradištnej, ktorí postupne opustili kočovný spôsob života a v nových prírodných a spoločenských podmienkach sa začali venovať poľnohospodárstvu a prijali kresťanstvo.

História obce

Prvá písomná zmienka o obci Imeľ pochádza z roku 1312. Spomínala sa v listine ostrihomského arcibiskupa, ktorý sa sťažoval kapitule v Székesfehérvári, že veliteľ Matúša Čáka, kapitán Chellus, vylúpil jeho obce - Nesvady, Gutu, Imeľ (Hemeu), Bajč a Petus (zaniknutá obec pri obci Bohatá), čím tak spôsobil škodu 500 mariek. V roku 1312 bola obec Imeľ (possessio Hemeu-Homew) majetkom ostrihomského arcibiskupstva. V pápežskom desiatkovom súpise z roku 1332 sa uvádza ako dedina (villa de Hemen - Emew). Roku 1404 sa obec spomína ako Poss/archiepiscopi/Eme.                                                                               

Rok 1526 znamenal zvrat aj v histórii Imeľa. Celá Komárňanská stolica sa stala miestom nespočetných stretov cisárskej žoldnierskej armády a janičiarskych oddielov. O dôsledkoch vojen sa v roku 1561 (Imo) zmieňovala aj kanonická vizitácia, ktorá potvrdila zničenie románskeho katolíckeho kostolíka v Imeli tureckými vojskami. V roku 1570 bola obec Imeľ (Ímő) začlenená do Ostrihomského sandžaku a jej obyvatelia museli platiť dane. Vyše sto rokov žili obyvatelia Imeľa pod tureckým jarmom, ale bolo to obdobie aj hospodárskeho oživenia. Do obce sa sťahovali remeselníci, žili tu aj šĺachtické a meštianske rodiny. 

Rok 1686 znamenal koniec tureckej nadvlády na celom území Uhorska. Prvé roky po okupácii poznamenal hlad a hospodársky rozvrat. Obce sa vyľudňovali a niektorým obciam ako aj obci Imeľ hrozil zánik. Napokon bolo vydané rozhodnutie, ktoré prikazovalo utečencom vrátiť sa do svojich domovov. Do Imeľa sa vrátila menšia časť pôvodného obyvateľstva. 

Začiatok 18. stor. bol poznačený posledným protihabsburským povstaním Františka II. Rákócziho. Po potlačení povstania obec Imeľ postihla roku 1713 celokrajinská morová nákaza. Aj napriek tomu sa život v Imeli postupne obnovoval.           

Pri I. sčítaní obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1784 - 1787 bolo v Imeli 129 domov, žilo 156 rodín a 867 obyvateľov. V priebehu 18. stor. došlo k dosídleniu obce, čím sa jej počet obyvateľov rapídne zvýšil. V obci zriadili panský bitúnok, kováčsku dieľňu, pivnice, chladiace komory i krčmu. Od konca 18. stor. si obyvatelia obce volili richtára.                                

V roku 1813 vypukla morová epidémia, ktorá obyvateľstvo značne zdecimovala. Kvôli ozbrojenému konfliktu maďarskej revolúcie 1848/49 a na základe zákonov revolučného maďarského parlamentu narukovalo aj z Imeľa 20 mužov do maďarskej honvédskej armády. 18. augusta 1849 pri Világosi Maďari zložili zbrane. Roku 1867 bolo podpísané rakúsko-uhorské vyrovnanie, vznikol dualistický štát Rakúsko-uhorská monarchia.             

Roku 1914 vypukla I. svetová vojna a jej dôsledky rýchlo doľahli aj na plecia Imeľčanov. Muži odchádzali na front, hospodárstva pustli, nastali problémy so zásobovaním. Na bojiskách padlo 52 miestnych obyvateľov. V októbri 1918 sa vojna skončila a vzápätí na to sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia. Na jej troskách vznikli nástupnícke štáty. 28. októbra 1918 vznikla I. Československá republika. Panovala politická neistota a hospodársky rozvrat. V apríli 1919 do republiky vtrhli vojaci maďarskej Červenej armády, ktorí obsadili oblasti južného Slovenska. Objavili sa aj v Imeli, ale zdržali sa tu len 3 dni, Pri Bajčskom lese došlo k prvým stretom s československými legionármi. Červená armáda utrpela porážku a pri ustupovaní vyhodila do vzduchu dunajský most Márie Valérie.                                                                                

V medzivojnovom období sa obecné zastupiteľstvo zaslúžilo o spropagovanie pestovania tabaku a ovocných stromov. Začali zakladať slivkové, čerešňové a jablkové sady. Zmáhala sa aj výroba a obchod s medom. Od roku 1933 sa rozbehol chov šľachtených plemien holandského hovädzieho dobytka.                                                                                       

Po rozhodnutí Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 sa aj Imeľ spolu s časťami južného Slovenska stal súčasťou Maďarska. Keď v septembri roku 1939 vypukla II. svetová vojna, v júni 1940 začali povolávať branno-povinných mužov do vojska. Boli odvelení do Levíc a potom do Komárna, odkiaľ vojakov denne odvážali na bojiská súpravy vlakov. Z obce roku 1944 boli do koncentračných táborov odvlečené židovské rodiny, Rómovia a sympatizant komunistov. Nemeckí vojaci boli po príchode do obce v októbri 1944 ubytovaní v budovách rímskokatolíckej a kalvínskej školy. Na pasienku pre hovädzí dobytok mali zriadené aj vojenské letisko. Na sklonku zimy a jari 1945 sa na oblohe nad Imeľom neraz objavili spojenecké lietadlá. 28. marca 1945, teda na Veľký piatok, do obce prišli sovietski vojaci. Vojnový konflikt sa v Imeli skončil. Sovietski vojaci od obyvateľov bezplatne brali obilie, krmivo pre kone, zabíjali hospodárske zvieratá a konzumovali ich, Odnášali nábytok a rozoberali krov strechy na budovanie úkrytov.                                                                                                             

Od mája 1945 sa Imeľ stal opäť súčasťou Československa. Okamžite sa začalo s obnovou obce. Z ruského zajatia sa postupne začali vracať miestni obyvatelia. Po skončení vojny ale pokoj nenastal. Obyvatelia maďarskej národnosti boli zbavení občianskych práv, celé rodiny boli deportované v dobytčích vagónoch do Čiech, kde pracovali na statkoch po vysťahovaných Nemcoch, Až po februári 1948 sa rodiny mohli postupne vracať do rodnej obce.

Zdroj: Reško A. - Vráblová Z., 2013. Imeľ - Obec ostrihomského arcibiskupstva. ÁSZ STUDIO:Kolárovo, 2013. 388 s. ISBN 978-80-89675-01-2

História obce v rokoch 1945 - 2001

Za uplynulé polstoročie sa život v našej dedine radikálne zmenil. Nepochybne úspechy, ktoré sme zaznamenali vo všetkých oblastiach života, môžeme považovať za výsledky statočnej práce obyvateľov obce.

Obdobie povojnovej obnovy sa úzko prelieva s obdobím budovania nového spoločenského systému - socializmu v našej vlasti. Tieto spoločenské zmeny sa odzrkadlili aj na dedine a kolosálny spoločenský pohyb dal moderný výraz životu na dedine.

Do roku 1960 sme patrili do staroďalského okresu. Po územnej reorganizácii tento okres zrušili a vytvorili rozsiahlejší komárňanský okres, kam začlenili aj Imeľ. Túto skutočnosť však nikto z dedinčanov neprivítal s nadšením. Územná reorganizácia totiž veľmi necitlivo zasiahla do života obyvateľov Imela, ktorí museli cestovať desiatky kilometrov napríklad do úradov a nemocnice.

Obdobie 50. - 60. rokov 20. storočia charakterizuje budovateľský zápal, odvaha a vôľa občanov zúčastniť sa pri premene ošarpanej a zaostalej dediny na čistú, útulnú a modernú obec. Tieto smelé plány sa podarilo uskutočniť pri výstavbe obce. Nielen ulice sa rozrástli o nové murované komfortné domy, ale bolo postavených celý rad objektov a komunikácií, ktoré dodnes slúžia verejnosti. Ďalšou črtou spoločenského života sa stal rozvoj spolkovej činnosti, ktorý je prítomný až do dnešných čias. Nuž a veľmi rýchlo začali zjedno¬dušovať a spríjemňovať život na dedine i výdobytky technického pokroku. Napríklad v roku 1953 sa objavil prvý televízor. V roku 1956 sa tu usadil aj lekár MUDr. Jozef Radil, ktorému obecné zastupiteľstvo zriadilo ambulan¬ciu a byt v budove fary a školy reformovanej cirkvi. Dovtedy Imeľčania totiž museli chodiť k lekárovi MUDr. Mandelemu po Nesvád. Radilovci v Imeli zostali do začiatku 90. rokov. V súčasnosti tu ordinuje MUDr. Ladislav Hosszú.. Prvé zasadnutie Úradu komisára v Imeli sa konalo 17. 11. 1945. V roku 1947 bol tento úrad premenovaný na Miestny národný výbor /MNV/.

Keďže sa na konci 50. rokov značne zvýšil počet občianskych sobášov, založili na MNV Aktív pre občianske záležitosti. Jeho prvým predsedom sa stal Pavel Mocko. ktorý zastával aj funkciu tajomníka MNV.

Pri spätnom zisťovaní mien matrikárov v Imeli súčasnou matrikárkou Adrianou Babiczovou sa nám ponúka táto tabuľka:

  • Ján Peredi 1895 - 1900
  • Ján Szarka 1900 -1901
  • Vojtech Vágner 1902 - 1914
  • Vojtech Istenes 1915 -1922
  • Július Steller 1923 -1938
  • Aurel Vollay 1939 -1945
  • Jozef Masaryk 1945 -1948
  • Ján Kadlečík 1948 -1949
  • Kamil Gróf 1949 -1950
  • Elemér Végh 1950 -1951
  • Imrich Lacza 1952 - 1959
  • Jozef Gorilák 1960 -1981
  • Helena Baloghová 1982 - 2002                                                                                      
  • Katarína Baloghová 2002 - 2007
  • Júlia Miskovicsová 2007 - 2011                                                                                           
  • Adriana Babiczová 2011 - súčasnosť


V roku 1961 začalo v budove kultúrneho domu fungovať kino. Ešte v tomto roku sa tu premiesilo 165 filmov a zaznamenali rekordnú návštevnosť 14 868 divákov.

Nové vedenie obce spolu s vedením JRD v Imeli nadviazalo priateľské styky s obcou Nemesszallók, ktoré pretrváva až do dnešných čias. V roku 1966 bola v budove bývalého parného mlyna zriadená zubná ambulancia, v ktorej začali pôsobiť manželia Gyurászovci.. 70. rokoch pokračoval rozvoj infraštruktúry obce. V roku 1973 sa začala plynofikácia obce a už v tomto roku na území obce položili 12 km potrubia a zapojili plyn do 67 domácností. V roku 1974 sa už jednalo o 196 domácností, v roku 1975 bolo 325 domov plynofikovaných a v roku 1977 bolo 404 domov plynofikovaných. Od roku 1973 sa v obci začalo rozvíjať fóliové hospodárstvo.

Voľby do obecných zastupiteľstiev roku 1990 sa konali po politických a spoločenských zmenách v našej spoločnosti, ktoré nastali v novembri 1989. Ich cieľom bolo odstránenie socialistického spoločenského systému, odideologizovanie všetkých oblastí živola, rozvíjanie všetkých foriem vlastníctva a uplatňovanie princípov trhovej ekonomiky v hospodárstve. V roku 1990 sme už nevolili poslancov miestneho národného výboru, ale predstaviteľov obecnej samosprávy.

V obci sa objavili tzv. čierni šerifovia - predstavitelia obecnej polície Ján Justyák a Miroslav Pastorek.

V roku 1991 pokračovala výstavba verejného vodovodu, v roku 1993 do stoviek domácností bola zapojená káblová televízia. Jej prevádzku za finančnej pomoci obce zabezpečoval i Tibor Mihalek a Ľudovít Darázs ml. hásateľkami boli Michaela Hamranová a Enikő Babindai. Neskôr sa objavili nové tváre: Vanda Baginová, Erika Ághová, Františka Dudáková, Ľudovít Darázs ml., Alžbeta Vassová. Ing. Dionýz Novák a Anna Lovászová. Veľmi úspešná bola okrem iných relácia "K sviatku".

Obecné zastupiteľstvo na zasadnutí 15. 2. 2001 sa zaoberalo myšlienkou uskutočnenia imeľských dní. Z podnetu miestnej organizácii Csemadok-u a občanov obce navrhol starosta obecnému zastupiteľstvu ich uskutočniť 23. - 24. 6. 2001, zriadiť osobitnú komisiu na prípravu a odporučil osadenie symbolov obce pred budovu Kultúrneho domu. Na podstavci malo byť bralo - prírodný kameň, na ktorom mala byť mosadzná tabuľa so symbolmi obce. Zároveň navrhol uloženie kazety s údajmi o obci a jej občanoch do základov podstavca. Pozvánky navrhol ak. mal. Daniel Szalai, rodák našej obce. Pozvali približne 300 hostí, rodákov z Imeľa, súčasných a bývalých funkcionárov obce, predsedov spoločenských organizácií, vysídlcncov do Maďarska a ich rodinných príslušníkov, delegátov z družobných obcí v Maďarsku: Nerneszsalók, Beleg, Héreg, starostov okolitých obcí a miest: Hurbanovo, Kolárovo, Nesvady, Bajč, Martovce, Andovce, Vŕbová nad Váhom a duchovných cirkví.

Slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 22. 6. o 18. 00 hodine a slávnostným príhovorom starostu obce RSDr. Vendelína Vrábela nasledoval akt udelenia ocenení obce, ktorý zahájila a viedla Helena Baloghová, predsedníčka Zboru pre občianske záležitosti. Podľa uznesenia z 23. 5, bolo ocenenie udelené: Jánovi Vrábelovi, nar. 1919 za verejnoprospesnú činnosť a za hospodársky rozvoj obce, Kolomanovi Miškovičovi, nar. 1917 za kultúrny rozvoj obce a za propagáciu obce a MUDr. Jozefovi Radilovi, nar. 1929 za dlhodobú zdravotnícku činnosť ako praktický lekár v obci. Ocenenie Cena obce predstavovala plaketa s erbom obce tmel, peňažná odmena vo výške 5 000 Sk a zápis do pamätnej knihy.

Ocenenie Cena starostu obce bola udelená: Ladislavovi Kesanovi, Priske Spornej, Milanovi Vrábelovi a Jozefovi Buzášovi za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech obce. Cenu starostu obce tvoril vecný dar vo výške 1 500 Sk, zápis do pamätnej knihy a kroniky obce.

Za aktívnu prácu v samospráve a významný podiel na rozvoji obce boli udelené peňažné odmeny vo výške 2 500 Sk: Dominikovi Brnkovi, Jurajovi Spornému, Márii Hoffmanovej a speváckej skupine Csemadoku - Búzavirág.

V sobotu /23.6./ o 10.00 hodine bol zahájený 2. ročník Behu priateľstva Nesvady -Imeľ o Putovný pohár starostov obcí, ktorý začínal pri Kultúrnom dome v Nesvadoch a končil pri Kultúrnom dome v Imeli. Priebeh pretekov organizačne zabezpečovali za obec Imeľ Juraj Sporný a za obec Nesvady Tibor Gál. Pretekov sa zúčastnilo 70 bežcov, z toho 44 Imeľčanov a 26 Nesvadčanov.

Slávnostné zhromaždenie pri kamennom obelisku pred Kullúrnym domom sa začalo o 14.00 hodine. Úvodné básne predniesli Zoja Baginová a Erika Pastoreková, moderátorskej funkcie sa zhostila Erika Aghová. Slávnostný príhovor predniesol starosta obce RSDr. Vendelín Vrábel a zmienil sa aj o kamennom obelisku. Ten nechali doviesť z Pohranie /okres Nitra/ a ide o dolomický vápenec - výška 270sm, najhrubší obvod 560 cm, hmotnosť cca 14 ton. Podstavec s betónovým základom tvorí kruh s priemerom 8 m, v tom 4 m priemer, na ktorý je osadený obelisk vo výške 2 schodov. Do podstavca zabudovali schránku pre uloženie odkazov a pre privítanie roku 2101. Rozmer vnútorného priestoru schránky je 100x50x50 cm. O jej uzavretie sa postarala epoxidová doska s nápisom Historické názvy nášho osídlenia. Do umeleckej podoby skalu a jej okolie upravil ak. mal. Daniel Szalai, kamenárske práce vykonal Tibor Valentovič z Nových Zámkov

Na ošetrený kameň osadili erb obce a vytesali siluetu zastavenej časti obce so zvýraznením hlavných komunikácií, pod ňou tečie Nitra, ktorú považujeme za súčasť nášho osídlenia.

Do schránky uložili odkaz: za obec Imeľ starosta obce RSDr. Vendelín Vrábel kazetu s menným zoznamom obyvateľov obce, údajmi o katastri obce, štatistickými údajmi o obyvateľoch, inštitúciách, podnikoch, podnikateľských aktivitách, so zoznamom predstaviteľov obce, samosprávy, cirkvi, školy a významných podnikateľov a jeden exemplár rukopisu Dejiny obce. Ďalej do schránky uložili svoje odkazy školy, predsedovia spoločenských organizácií, starostovia susedných a družobných obcí, Agrocoop-u a. s. Imeľ a podnikatelia.

Po tomto akte nasledovalo vysvätenie a požehnanie kameňa so symbolom obce, ktoré uskutočnili Vladimír Oravský, rímskokatolícky farár a Lila Szénási, duchovná reformovanej kresťanskej cirkvi. V kultúrnom programe vystúpila miestna mládežnícka folkórna skupina Eszterlánc pod vedením Eriky Ághovej a folkórno tanečná skupina Szottes. Večer sa konala pouličná tanečná zábava, na ktorej do tanca hrala hudobná skupina Duo Maroša Buzása a Richarda Bystrického. Členovia kynologického klubu varili guláš, členovia miestneho požiarneho zboru obsluhovali bufet.

Popoludní si mohli účastníci Imeľských dní prehliadnuť nostalgickú fotovýstavu zo života obce, ktorú inštalovali v Malej zasadačke Kultúrneho domu. Zároveň v Klube dôchodcov prebiehal Deň otvorených dverí, kde sme mohli vzhliadnuť výstavu ručných prác a krojov. Večer potom aj tu sa konala tanečná veselica pre starších, na ktorej do tanca hrala hudobná skupina Jozefa Buzása.

Hodová nedeľa - druhý Imeľký deň - začala bohoslužbami v slovenskej reči v rímskokatolíckom kostole a v maďarskej reči v kostole reformovanej kresťanskej cirkvi. Potom sa pokračovalo na športovom štadióne. V medzinárodnom futbalovom turnaji zápolili o trofeje TJ Družstevník Imeľ a z Maďarska mužstvá Nemesszalóku, Beledu a Héregu. Turnaj s veľkou slávou napokon vyhrali Imeľčania. Medzi jednotlivými zápasmi sa konali vystúpenia členov Kynologického klubu a miestneho požiarneho útvaru. Miestna organizácia Csemadok-u sa podieľala na príprave sprievodu v imeľskom kroji. V priestore pred artézskou studňou sa konala burza drobných zvierat, ktorú zabezpečila miestna organizácia drobnochovateľov pod vedením Zsolta Retkesa. Včelár Vojtech Kovačic predviedol ukážku vymetania medu s medometom. Večer začal opäť tanečnou zábavou, ktorú usporiadal futbalový klub - senior a zároveň sa postaral aj o občerstvenie. Na hodovej tancovačke do taktu hrala hudobná skupina Mariána Buzása a Richarda Bystrického.

Na počesť Imeľských dní 2001 boli vyhotovené spomienkové darčeky: sklenené odlievky. na ktoré vybrúsili erb obce, siluetu kamenného obelisku a text: Obec Imeľ - Imely község. Slovakia.

Obec

Mobilná aplikácia

Mobilná aplikácia V-obrazegoogle playapp store

Sme členmi

rra

Firmy a podnikanie vobci

firmy v obci

Podnikajte v obci

Virtuálna prehliadka

logo

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Vyhľadanie lekára

Portál na vyhľadávanie lekárov